Text podľa: VAJCIK, P.: Zákony bardejovskej školy z roku 1540. In: VAJCIK, P., Školstvo, študijné a školské poriadky na Slovensku v 16. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955, p. 59-67. Podľa Vajcíka, pôvodný text Zákonov sa stratil, no jeho odpis pred tým vykonal Ján Samuel Klein v Nachrichten von den Lebensumständen und Schriften evangelischer Prediger in allen Gemeinen des Königreiches Ungarn, Leipzig und Ofen 1789, zv. I., 332–341, ktorý v poznámke pod čiarou píše, že pôvodný text odpísal „doslovne z vlastného Stöcklovho rukopisu" (Vajcík, 1955, 59-60).

I. Keďže všetko sa má diať v mene Božom, najmä u dietok Božích, a inak nič sa nedeje šťastlivo, nech je prvou starostlivosťou učiteľov bázeň Božia, ktorá je počiatkom múdrosti. Skutočne sa Boha bojíme, keď o Jeho slove rozjímame a všetko naše počínanie, snahy, úmysly, zvyky, vzývanie, vlastne celý náš život riadime podľa Jeho vôle. Toto teda nech je právom prvé ustanovenie pre utvorenie Božieho zákona, aby sa každodenne najprv vzdávali vďaky Bohu za to, že nás v noci ochraňoval, ako aj za iné dobrodenia, a aby sa prosila pomoc a vedenie aj na budúci deň a na celý život, aby plynul v sláve Božej a na úžitok ľudskému pokoleniu. Nech sa číta aj niečo z Písma, aby sa stupňovala bázeň Božia a zbožnosť, kým sa prikročí k ostatným štúdiám.

II. V prvom zákone je síce všetko. Lebo kto sa chce celkom oddať do vôle Božej, ten v každom druhu povinností sám od seba dá, čo je povinný Bohu, rodičom, preceptorom a tým, čo ich zastupujú, ako sú na školách hypodidaskali,12 priateľom, vyšším, rovným i nižším. V každej veľkej spoločnosti treba viac zákonov o povinnostiach jednotlivcov, ktoré by výslovne určili, čo je koho povinnosťou. Preto druhým zákonom nech je, aby nikto zo žiakov nezanedbal ani náboženskú, ani filozofickú prednášku, aby sa na ňu včas pripravoval a aby všetci boli v škole ráno o piatej, od obeda o dvanástej, v stredu o druhej, v sobotu pred spievaním žalmov. Keby však niekto z nejakých nutných dôvodov nemohol byť prítomný, nech to najprv oznámi rektorovi. Lebo povoľnosť v zanedbávaní prednášok a školských predpisov nesie so sebou zrejmú vzdorovitosť a pohŕdanie vedami; takéto prehrešenia veľmi ťažko urážajú nielen ľudí, ale i Boha. A nie je pravdepodobné, že úprimne sa stará o vedy a v štúdiu je usilovný ten, kto zámerne nedbá učenia.

III. Keďže počúvať nič neprospeje, ak počuté nezopakuješ, nech aj žiaci vedia, že je ich povinnosťou, aby sa schádzali na opakovanie na vhodných a nie podozrivých miestach. V čase, keď sa na škole vyučuje, nech sa neukazujú na verejných miestach, lebo tým vzbudzujú iba pohoršenie.

IV. Čo sa osvojí čítaním, počúvaním a opakovaním, to si treba v pamäti upevniť rozhovorom, písaním a cvičením. Reč všetkých nech je latinská. A hoci sloh, najlepší umelec a učiteľ slova, sa má každodenne cvičiť, predsa jednotlivci každý ôsmy deň musia odovzdať nejakú písomnú úlohu opravovačom. Písomné úlohy prvej triedy nech sa zanesú učiteľovi.

V. Žiaci nech sa neschádzajú iba kvôli prednáškam alebo kvôli inému prospechu pri učení. Lebo ak sa remeselníci zaoberajú vecami svojho remesla, bolo by hanebné, keby sa žiaci nezaoberali školskými vecami a vrhali sa do hýrenia, darebáčenia a do inej skazy. Nie na to nás Boh povolal, ale na to, aby sme boli akýmsi svetlom celému štátu a cirkvi, aby sme svietili všetkým ostatným ľuďom znalosťou, radou a všetkými cnosťami; aby sa od nás dakedy žiadali všetky verejné i súkromné rady tak ako od božských veštiarní. Na tieto úlohy, raz veľmi milé, sa nijako nebudú hodiť tí, ktorí teraz nezamerajú všetky svoje myšlienky na ten cieľ a nepripravia sa naň celým úsilím, ale budú zanedbávať vážne štúdium a povedú ľahký a nezriadený život. Lebo kto sa sám nikdy nenaučil poslúchať, ten nebude nikdy vedieť iným správne rozkázať. Keď sa teda žiaci zídu, nech diskutujú buď o nejakej téme z prednášok, alebo o iných časových a príležitostných otázkach a nech si každý povie svoju mienku, a to skromne, nie svárlivo. Lebo svárliví ľudia nevedia nič viesť. Tieto schôdzky majú byť podobné schôdzkam senátorským, na ktorých sa prejednávajú veci užitočné štátu. Rozhovory nech sa vedú o otázkach gramatiky, dialektiky, rétoriky, filozofie, prirodzenosti vecí, mravnosti a teológie. V týchto hraniciach nech sa pohybujú rozhovory o vedách; iné reči, aké vedú paraziti, ohovárači, smilníci a ľudia podobného razenia, nie sú dôstojné nášho stavu.

VI. Nech sa všetci účastnia bohoslužieb a nech sa v tej veci zachováva starý zvyk, že zo školy idú všetci po poriadku do kostola a odtiaľ zase do školy, najprv menší a ostatní za nimi. Nestačí totiž len to, aby sa niečo dialo, ale musí sa to diať dôstojne. Nič nie je pekné, čo je bez poriadku. A to tým viac platí o bohoslužbách, o ktorých Pavol hovorí: „V chráme nech sa všetko robí po poriadku a dôstojne." Dobré povahy si veľmi ctia poriadok. Ak ho však niekto porušuje, skutkami ukazuje zvrátenosť svojej povahy.

VII. Pretože však hlavné obrady, ako kázanie a prisluhovanie sviatostí, vykonávajú kňazi (toto totiž Kristus ustanovil pre obnovenie spásy ľudstva, preto ich treba odporúčať a mať v úcte, všetko ostatné je ľudské ustanovenie), nič nie je väčšou povinnosťou žiakov ako štúdium oných obradov, v čom by mali byť ako by zrkadlom celého národa a čo by bolo aj na ich spásu. Predovšetkým teda chceme, aby sa zúčastnili kázní a často pristupovali k sviatostiam. Aby bolo možné lepšie pozorovať nedbanlivých, nech sa vyhlási všetkým, ktorí sa chcú účastniť spovede a Večere Pána, aby sa skôr hlásili u učiteľa. Lebo tí, ktorí budú nedbanliví v používaní sviatostí, nech neostanú bez trestu a pohanenia (hoci Bohu nie je milá úcta vynútená: ale vyžaduje to disciplína), aby zlí nepohoršovali dobrých svojou nedbanlivosťou, aby ani títo neochabovali v plnení kresťanských povinností.

VIII. Pri obliekaní nech všetci pamätajú, že sú študenti, a nie vojaci. Zakazuje sa nosiť vykrojenú obuv a plášť prehodený na pol pleca, a nie oblečený. Tento spôsob obliekania prezrádza totiž jednak namyslenosť, jednak nevedomosť a uvoľnenosť mravov. Naproti tomu slušné obliekanie prejavuje aj ducha bezúhonného a ukázneného.

IX. Študenti nech sa k sebe správajú so vzájomnou úctou, nech si vzájomne plnia povinnosti, medzi ktorými nech je na prvom mieste priateľské napomenutie ako povzbudenie k štúdiu: tak v meste nech pozdravujú mešťanov a počestné matróny a nech ďakujú obnažením hlavy. Nech o nich nepočuť, že sú namyslení a neskromní. K tejto pozornosti majú študentov povzbudzovať vážne príčiny. Lebo v čomkoľvek sa hreší, znamená to potupu vied, celého stavu učeného, náboženstva a mena Božieho. Ťažkým bremenom je previniť sa takými veľkými hanebnosťami. Oveľa viac sa treba vyhýbať všetkým potupným a nevhodným hrám, nočným pijatikám, túlaniu a iným veciam, cudzím školskej disciplíne. Mravy takého druhu nie sú dôstojné tých, ktorí majú byť výkvetom celej ľudskej spoločnosti.

X. Ak by vznikol nejaký spor, nesmú si ho medzi sebou vybavovať. Záležitosť sa predloží buď učiteľovi alebo arbitrom, ale predsa aj ich rozhodnutie sa musí predložiť rektorovi.

XI. Na tejto škole nemôže byť pre nedostatok učiteľov ustanovený presný termín na deklamácie a dišputy. Bude v kompetencii rektora, aby určil čas, ktorý mu bude vyhovovať.

XII. Kupovanie a predávanie kníh a iných vecí medzi žiakmi sa bez učiteľovho povolenia nedovoľuje. Vážnou príčinou tohto zákazu je svojvôľa mnohých. Ak však niekto kúpi niečo od študenta a neoznámi to učiteľovi alebo neporadí sa s ním, stratí kúpenú vec i peniaze.

XIII. Tieto veci majú vedľa starostlivosti o náboženstvo zaujímať najbližšie miesto. Na tretie miesto patrí starostlivosť o vyučovanie v týždni a v akom poriadku sa má konať. Nebol by potrebný tento zákon, keby všetko záviselo od autority jedného učiteľa, akú by žiadalo riadne vedenie školy. Raz sa povedalo o každej vláde: „Mnohovláda nie je dobrá vec, nech je jeden vládca." Zmysel tohto zákona je, aby sa nikto zo žiakov neopovážil vyučovať nejakého chlapca, iba ak by mu to nariadil učiteľ. Príčiny tohto zákona sú mnohé a vážne. Porušuje sa tým totiž poriadok ustanovený Bohom a autorita. Keď niet úcty k týmto veciam, nič sa nedá spravovať správne a šťastlivo. Veľkú zodpovednosť má učiteľ, ktorý má vydať počet o každom žiakovi. Ako to má dokázať, keď nevie, kto koho a ako dobre učí? Ako biskup v cirkvi, veliteľ vojska, tak aj učiteľ má sa starať o každú maličkosť.

XIV. Keď si chlapci osvojili čítanie a písanie a naučili sa základy katechizmu, chceme, aby sa aj toto oznámilo rektorovi. Potom nech sa pošlú do druhej triedy na skúšku z gramatiky a nech poznávajú jej pravidlá na Terenciovi. Je potrebné, aby bol rozdiel medzi pedagógmi verejnými a súkromnými. Títo musia svoju činnosť vyvíjať mimo verejnej činnosti v čase, keď nie sú verejné prednášky, aby ich buď opakovali s chlapcami, ktorí sú im zverení, alebo aby im kontrolovali písomné práce. Nepatrí sa, aby niekto zmenšoval už i tak príliš malé príjmy školy pre súkromný úžitok, tak ako je v obci veľkou hanbou využívať štát.

XV. Zákon o platení školného
Chlapci mešťanov podľa nariadenia a zákona tohto štátu, ak sú v prvej triede, platia každý trimester hypodidaskalovi 13 peňazí, v druhej triede 7, v tretej 1 peniaz. Cudzí platia hypodidaskalovi 2 a učiteľovi 25 peňazí. Šľachtici budú platiť miesto 2 peňazí právom 4. To totiž žiada pri rozdeľovaní spravodlivosť, podľa ktorej jedine sa dá celá spoločnosť spravodlivo viesť. Tí, ktorých učiteľ privátne učí, platia právom za dvojnásobnú prácu aj dvojnásobnú odmenu. Učiteľovi sa ponecháva na uváženie, ako sa zachovať k chudobným. Ak sú cudzí žiaci v druhej triede, zaplatia hypodidaskalovi za každý trimester po 14 peňazí, za nich sa totiž úradne nič neplatí. Okrem týchto poplatkov musia v zime prispievať na zakúpenie dreva a opravu oblokov, koľko určí učiteľ (magister). Kuričovi 6 peňazí. Avšak tieto zákony nepredpisujú tým, ktorí chcú dať viac. Učiteľom sa totiž nikdy nemožno dostatočne odvďačiť.

Ak by týmto zákonom niečo chybovalo, nech to nahradia každodenné napomenutia, hoci tí, ktorí ich budú zachovávať, ľahko sa uchránia pokarhania. I keď zákony nielen nariaďujú, čo treba robiť, a zakazujú, čomu sa treba vyhýbať, predsa však dobrým a poslušným sľubujú odmeny. Odporcom však hrozia tresty, lebo títo zákony násilne porušujú. Práve tak dobrí vedia, že ich neminú odmeny, lebo učiteľ (preceptor) ich bude mať obzvlášť rád, bude ich v štúdiu podporovať, prítomných i neprítomných, odporúčaním a čímkoľvek len bude môcť, aj rodičom, mešťanom i všetkým ostatným budú milí. Konečne podľa prísľubu štvrtého prikázania dostane sa im dlhého a šťastného života, aby ho prežili v úspechoch svojej práce a v dôstojnosti a napokon sa im v onej večnej spoločnosti dostane odmien. Zlí a vzdorovití žiaci, ktorí nebudú chcieť žiť podľa týchto zákonov, nech vedia, že pre nich nebude nijakého miesta v slušnej školskej spoločnosti. Spoločnosť je totiž obzvláštny príbytok Boha, odkiaľ si berie učených, ktorí mu slúžia na svete, a odkiaľ si vyberá politikov a dobrých hospodárov. Táto spoločnosť, ako žiadna iná v tomto živote, je predobrazom oného večného života, v ktorom, ako tu v škole, zíde sa cirkev, aby počúvala múdrosť Boha a Pána nášho Ježiša Krista a mnohé rozhovory všetkých svätých. Vylúčenie je teda dosť veľký trest pre neposlušných. Ostatným, ktorí sa neprehrešia neústupnosťou a pohŕdaním Boha, ale mladistvým previnením, uloží sa trest podľa povahy previnenia, ako určí učiteľ (preceptor).

„Zo zlých mravov sa zrodili dobré zákony," povedal Platón, „poskytujú totiž učeným príležitosť, aby na ich odstránenie vynášali zákony." A pretože mnohí sa viac starajú o sympózium (hostiny) ako o gymnázium, chceme, aby sa vyhýbalo všetkým schôdzkam, pri ktorých je príležitosť piť, predovšetkým oslavovaniu narodenín a rozlúčkam, ktoré sú nákladnejšie ako iné. I keď samy osebe nie sú nijako nečestné, predsa ich mladíci vo svojej nerozumnosti obyčajne obrátia tak na svoju škodu, ako aj na škodu spolustolovníkov, najmä keď nie je medzi nimi nik, kto by ich svojou vážnosťou vedel držať. Oveľa čestnejšie by bolo venovať tie peniaze na vedy ako na obžerstvo, pred ktorým treba slušného človeka so všetkým úsilím chrániť. Konečne sme skúsili, že z takých spoločných pijatík vzniklo vždy viac zla ako dobra. Ak by však predsa niekto myslel, že sa mu patrí pozvať si niekoľkých, nech to urobí so súhlasom učiteľa. To je totiž hlavnou povinnosťou žiaka, aby sa vo všetkých veciach dal viesť učiteľovi.

Všetci žiaci prvej triedy nech si vlastnoručne odpíšu predpisy vyučovacieho poriadku tejto školy, aby vedeli, čo a ako sa treba učiť. Okrem tejto knižočky nech majú aj druhú, do ktorej si budú zbierať štylistické príklady. Lebo nedbanlivosť tých, ktorí nebudú mať knižočky, neostane bez trestu; učiteľ sa postará, aby sa robila kontrola a v ktorom čase.

Zákony astantov13
Aristoteles hovorí: „Kto dáva moc zákonu, dáva ju Bohu. Kto ju však dáva človekovi, dáva ju šelme." Týmto výrokom dôtklivo napomenutí napísali sme so spoločným súhlasom tieto zákony a aj keď niektorí podajú niečo iného, len nech sa pevne a neporušene zachová disciplína, ktorá je potrebná všade, najviac však predsa v našej školskej a naozaj anjelskej spoločnosti.

Prvý zákon
Aby sa každý žiak zúčastňoval na prednáškach a na náboženských úkonoch a nevyhýbal sa poriadku, ktorý stanoví učiteľ (preceptor) v zmysle verejných zákonov. Hlavným dôvodom pre tento zákon je, že väčšina zanedbáva prednášky, kázne a obrady. Právom tento zákon opakujeme, lebo ani naši predchodcovia ho svedomite nezachovávali.

O treste za porušenie zákona
I. Za vymeškanie jednej prednášky nech nedostanú jedlo raz, za dve prednášky dva razy a tak potom ďalej. Avšak za vymeškanie jednej kázne nech nedostanú dva razy jedlo. Neprítomnosťou na náboženských úkonoch urážajú ľud. Keď sa zväčšuje priestupok, musí sa stupňovať aj trest. Týmto zákonom sme veľmi stručne obsiahli ustanovenia našich predchodcov. Ak by to nestačilo na potlačenie bezuzdnej neviazanosti niektorých študentov, pridáme ešte dva zákony.
II. K prijímaniu Božích darov, ktoré sa nám poskytujú podávaním jedla, pristupujeme každý skromne. Menší nech sa pomodlí za všetkých prítomných prijatú modlitbu. Pri jedení nech niet prázdnych rečí, šaškovitých gestikulácií alebo sporov. Po jedle nech sa zase vzdajú vďaky Bohu. Previnilec nech okamžite podľa rozhodnutia seniora (staršieho žiaka) nedostane celé jedlo alebo čiastku.
III. Po deviatej sa nikto nesmie potulovať mimo školy, iba ak by mal nejaký vážny dôvod. Aj žiaci, ktorí bývajú súkromne, nech sú v tú istú hodinu doma a nech idú zavčasu spať. I keď je tento zvyk po mnohých stránkach užitočný, najužitočnejší je veru v tom, že ráno sme na štúdiá schopnejší. Trest: tých, ktorí zostanú vonku a opätovne sa dopustia tej istej chyby, senior oznámi učiteľovi (preceptorovi).

Kto bude mať v úcte všetky tieto zákony, dané s najvyšším súhlasom, odnesie si z nich taký úžitok, že bude veľmi uspôsobený zachovávať aj iné zákony, dané buď štátom alebo cirkvou. Kto bude nimi pohŕdať, ponesie aj trest za toto pohŕdanie. Potom nebude súci ani na vykonávanie iných vecí. Jedna chyba totiž vždy privoláva druhú.

Zákony mendíkov
I. Kto sa neúčastní bez vážneho dôvodu prednášky, dostane síce jedlo, ale potresce sa školským trestom. Čím ťažší je delikt, tým ťažší je aj trest. Takto nech sa potrestajú aj tí, ktorí chodia neskoro.
II. Okolo desiatej nech sa zídu všetci mendíci. Kto sa v tento čas neobjaví, bude podľa zásluhy potrestaný.
III. Keď sa prinesie jedlo, nech sa modlia za prítomnosti všetkých. Potom nech skromne požijú almužnu. Kto to nezachová, nedostane jedlo a okrem toho ho senior vybije.
IV. Po jedle nech sa opäť poďakujú Bohu. Nádoby nech sa zo stola odložia, aby ich psi nepobili. Kto to neurobí, nedostane jedlo.
V. Zvonári nech bežia k zvonu hneď, keď počujú dané znamenie, a obzvlášť v sobotu o druhej hodine nech sú všetci v škole.
VI. Nie je dovolené mendíkov odvádzať od štúdia, aby vykonávali rozličné služby. Nech vedia, že musia poslúchať iba zákony; ale nech zase neodoprú pomoc, ak to môžu urobiť bez ujmy na svojom štúdiu.

Výhody
Právo biť vás má len senior alebo pedagóg. Dôvod: keď by niektorí medzi vami boli zlí, čím by kto bol horší, tým by bol odvážnejší, keby vás bil. Ak by bol niekto taký opovážlivý, môžete sa obrátiť na seniora, aby vašu vec predniesol učiteľovi (preceptorovi). Ak však vy potupíte niektorého z chlapcov alebo mu ukrivdíte, aj vás senior prísne potrestá.